Z histórie chovu kanárikov v zahraničí
Domovinou divých kanárikov, kde žijú ešte aj dnes, sú Kanárske ostrovy.
Kanárske ostrovy
Európa sa o Kanárskych ostrovoch opäť dozvedela až v prvej polovici XIV. storočia, keď v roku 1341 Alfonz IV. Portugalský vyslal dva koráby vypátrať ostrovy. Roku 1341 o tom písali do Florencie florentskí kupci v Sevile. V tom roku sa na ostrovoch založila aj portugalská obchodná koloniálna spoločnosť, a pri tejto príležitosti sa doviezli do Portugalska aj kanáriky.
Alfonz IV. Portugalský 
Roku 1479 pripadli Kanárske ostrovy Španielsku. Od tohto roku sa uvádza prevoz divých kanárikov z Kanárskych ostrovov do Španielska.
Kanárik upozornil na seba predovšetkým pekným spevom a nenáročnou opaterou v klietke. Aj keď nevynikal krásou farieb, začali ho námorníci dobyvateľov pre jeho krásny spev vyvážať ako zvláštny dar. Takto si tento milý vtáčik postupne podmanil srdcia ľudí na svete.
Komerčnú hodnotu kanárikov však ako prví využili Španieli. Keďže sa dopyt po kanárikoch stále zvyšoval a kanárikov bolo málo, začali v Španielsku pre jeho pomerne výhodnú cenu uvažovať o jeho rozmnožení. Za prísne stráženými múrmi kláštorov začali kanáriky chovať mnísi. Takto si Španieli pod ochranou zákona vybudovali monopol v chove kanárikov, ktorý trval takmer 100 rokov.
Pretože kanáriky boli v dávnych časoch vzácne, považovali sa za najmilší dar medzi panovníkmi. Takýto dar bol prejavom mimoriadnej úcty a priateľstva. Významné osobnosti chovali kanáriky v zlatých klietkach a nechávali sa s nimi portrétovať. V 16. storočí dostala napríklad aj anglická kráľovná ako dar klietku s divými kanárikmi.
Výhodný obchod s kanárikmi si Španieli udržali mnoho rokov, a to najmä preto, lebo vyvážali iba samce, zatiaľ čo samičky, bez ktorých , zrejme, chov kanárikov v iných krajinách nebol možný, si zásadne nechávali pre seba.
Prvé zmienky o kanárikoch v literatúre pochádzajú z druhej polovice XVI. storočia. O vyšľachtenie kanárika s kultivovaným spevom z divého kanáriky sa zaslúžili najmä baníci, remeselníci a ostatní pracujúci ľudia z okolitých usadlostí pohoria Harzu.
Harz 
Harzský kanárik
Tu sa mestečko Andreasberg s okolím stalo kolískou spevavých kanárikov, ktorých sláva sa rozšírila do celého sveta. Tieto kanáriky boli väčšinou zelenej farby a predávali sa pod názvom harzský kanárik.
Z histórie vieme aj o využití kanárikov v baniach, kde kanáriky zavčasu signalizovali zamorenie plynom.
Kanáriky v baniach 
Takto sa kanárik popri krásnom speve zapísal do dejín aj ako záchranca životov baníkov. Z Andreasbergu a jeho okolia sa vyviezlo asi 500 000 kanárikov ročne. Napríklad firma Reiche, z Alfedu len koncom roku 1882 vyviezla do New Yorku 120 000 samčekov, do Južnej Afriky 3 000 samčekov. Do Ruska, Belgicka, Francúzska a Rakúska vyše 30 000 samčekov. Okolo 12 000 samčekov sa rozpredalo v Nemecku. Cena jedného kanárika bola až 4 zlaté marky.
Keď sa dopyt po kanárikoch zvyšoval, zakladali sa ďalšie strediská chovov v Schwarzwalde, potom postupne v celom Nemecku a v ďalších krajinách. Chov kanárikov nadobúdal najmä v Nemecku charakter veľkochovov. Z propagačných a komerčných dôvodov sa tu pravidelne usporadúvali súťaže v speve kanárikov. Takáto konkurencia chovu kanárikov v Harzskom pohorí síce trochu uškodila, no harzský kanárik bol veľmi dobre známy aj u nás.
