Úvod
Všetko sa začalo ešte okolo roku 1976, keď som si začal uvedomovať svetlo okolo seba a ľudí, ktorí sa okolo mňa v tom svetle pohybovali. Bol to čas kolískový, ale ten ľúbivý zvuk okolo mňa a tie zvláštne drôtené kocky so živými zvieratkami umiestnené pozdĺž celej steny v kuchyni, to bolo niečo zvláštne.
Podobné klietky mal môj starký
Dnes mi opäť zostalo len to svetlo a myšlienky, činy a charaktery, ktoré títo ľudia milujúci prírodu predstavovali a zostali vo mne osudné prepojenia. Vďaka nim sa neprestajne vraciam k nedosiahnutým métam svojich predkov. Starký po skončení dlhoročného pôsobenia ako polesný v Kremnických vrchoch prišiel bývať so starkou do Nitry. Venoval sa chovu kanárikov a vôňu svojej odbornej práce, ale najmä lásky k týmto krásnym stvoreniam preniesol aj na mňa. Je to náhoda alebo osud, ale po starkom mi zostala okrem zopár fotiek len jedna zhmotnená spomienka a to kniha s názvom Chov kanárikov od autorov Ondrej Pavliš a Alexandre Ižo.
Dar, ktorý sa mi zachoval
Preto som tu dnes s touto stránkou o chove kanárikov, s vôľou darovať jej čas preto, aby sa duch starkého myšlienok šíril ďalej. Všetkým návštevníkom stránky, rodinke aj priateľom a tiež mojím žiakom terajším aj bývalým prajem, aby si v nej našli to svoje, osobné, čo ich trochu zaujme, chytí. Možno sa k nej v štyridsiatke budú chcieť vrátiť, keď začnú vnímať čas z jeho ďalšej perspektívy, podobne ako to robím teraz ja s odstupom rokov.
Rodná Nitra, najmilšia